Freska je jedna z najvýznamnejších nástenných techník v dejinách umenia. Napriek tomu, že sa najčastejšie spája s umeleckou renesanciou, sa freska používala už tisícky rokov pred tým. Dnes sa inšpiruje rovnako starými ako súčasnými umelcami.
Vytvorené maľovaním priamo na omietku, fresky ponúkajú trvalosť, ktorá sa nenachádza vo všetkých formách umenia. Nie je prekvapením, že muralisti aj práve preto uprednostňujú túto techniku. Dokazujú to aj dobre zachované majstrovské diela vrátane Pompejeských múrov či renesančného umelca Michelangela a jeho svetoznámeho stropu Sixtínskej kaplnky.
Čo je freska?
Freska je typ maľby, pri ktorej sa maľuje farbou na stenu alebo strop miestnosti a to aplikáciou pigmentu na intonaco (najvrchnejšia vrstva omietky). Talianske slovo fresco znamená „čerstvý“, pretože pravé intonaco pod freskou musí byť pri aplikácii farieb vlhké. Ide teda o priame nanášanie pigmentu na vlhkú omietku, čo spôsobuje dlhotrvajúcnosť farieb a samotnej maľby.
Typy fresiek
Existujú tri bežné typy fresiek: buon (pravá), secco (suchá) a mezzo (médium).
Pri maľovaní buon fresky („pravej fresky“) pracuje umelec priamo na vlhkej omietke. Kvôli prirodzenej lepivosti inotaca nemusí použitý pigment obsahovať žiadne väzobné médium, ktoré prepojí farbu a stenu. Namiesto toho sa dá jednoducho zmiešať len s vodou.
Naopak, secco ("suchá freska") freska používa ako plátno suchú omietku. Aby farby držala na stene je potrebné zmiešať používané pigmenty s väzobným médiom, ako je lepidlo alebo vaječný žĺtok.
Mezzo ("médium freska") freska je maľovaná na takmer suchý až polosuchý intonaco. Počas renesancie sa tento typ fresky stal široko používaným a v popularite nakoniec prekonal aj buon fresku.
Umelci pri maľbe fresky používajú ručne vyrábané farby. Skladajú sa z minerálnych pigmentov, ktoré sa získavajú zo zeme. Tieto pigmenty totiž najviac odolávajú alkalickému pôsobeniu vápna, ktoré rýchlo ničí sýtosť a jasnosť farieb. Pigmenty sa miešajú s destilovanou vodou a skladujú v prevažne sklenených nádobkách.
Zo štetcov sa používajú všetky druhy vláken, no najčastejšie tvrdšie zvieracie štetiny. Okrúhlosť či plochosť štetcov záleží od úsekov a typu fresky. Dávajte ale pozor na veľmi jemné štetiny, ktoré môžu vypadávať a zanechávať tak vo vašej freske nechcené vlákna.
Dnes sme si priblížili čo – to z teórie, zhrnuli sme si hlavné typy fresiek a hlavne vysvetlili, čo to freska vlastne je. Nabudúce sa ponoríme do histórie tohto typu maľby a povieme si o najznámejších freskách zo sveta umenia.
S radosťou,
Sabína
