Na úvod sa chcem ospravedlniť za svoju smelosť, písať niečo o umení, pretože si myslím, že na to nemám ani najmenšie oprávnenie, ale možno vám moje myšlienky v niečom pomôžu a potom to bude mať zmysel.
Na úvod pár slov o mne....
Narodil som sa v roku 1964, v Bratislave. Od malička bola príroda miestom, kde som sa cítil najlepšie. Najskôr to boli lesy Malých Karpát a neskôr, keď som objavil čaro horolezectva, Vysoké Tatry, kde som ako chlapec z dolniakov trávil veľa času. Neskôr to bol Kaukaz, Alpy a napokon aj Himaláje. Vďaka svojej práci reportéra som pochodil svet krížom krážom, videl som vojny, utrpenie, ale aj radosť jednoduchých ľudí, medzi ktorými sa cítim najlepšie.
Vrcholom bola moja Cesta okolo sveta za osemdesiat dní. Vždy ma sprevádzal fotoaparát či kamera.
Kresliť a maľovať som začal v útlom veku.
Navštevoval som víkendový ateliér Júliusa Kollera. Vzhľadom na náročnosť mojej práce, dlhé roky na systematickú tvorbu nebol čas ani pokoj.
To sa však zmenilo.
Pred štyrmi rokmi sme sa spolu s mojou priateľkou Tinkou presťahovali do domčeka na samote v divočine Muránskej planiny a tu sa mi otvoril môj farebný svet, ktorý som dlhé roky nosil vo svojom srdci.
Pastieri, drevorubači, jednoduchí a skutoční ľudia z hôr, to je teraz môj svet a moja inšpirácia. Svoju tvorbu charakterizujem ako insitnú, aj keď vychádza z reálnej krajiny a ľudí v nej, ja zaznamenávam to čo sa odrazí z môjho vnútra.
Krajiny a ľudia v nich sú odrazom mojej duše...takto to vidím ja....a verím, že v každom obraze kúsok zo mňa zostane......
A teraz poďme hľadať cestu......
Určite nepoviem nič nové, ale základom všetkého je remeslo. V prípade akéhokoľvek výtvarného prejavu by mal človek najskôr zvládnuť kreslenie. Na nakreslenie človeka, stromu, koňa či psa, netreba nadanie od boha, stačí len nájsť si predlohu, zobrať ceruzku, papier a kresliť. To je to základné remeslo, aj stolár sa najskôr musí naučiť odrezať dosku pílkou, zatĺcť klinec....najskôr urobí sto jednoduchých políc a až časom začne rozmýšľať o zložitom nábytku.
To isté platí aj o maľovaní. Myslím, že remeslo dokáže zvládnuť každý, kto chce a je dostatočne vytrvalý. No a už sa blížime k tej ceste, teda lepšie povedané k jej hľadaniu.
Dnešná doba je veľmi rýchla, každý chce všetko a najlepšie hneď.
Na internete sú stovky návodov, ako sa naučiť maľovať. Iste, určite neuškodí si tie videá pozerať, zvlášť pre samoukov, medzi ktorých sa rátam aj ja. Majú svoju hodnotu, zvlášť v úplných začiatkoch, ale ak to myslíte vážne, popri každodennom maľovaní treba aj veľa rozmýšľať, možnosti výtvarného prejavu sú prakticky neobmedzené, a preto je nájsť si to svoje ťažké.
Nebudem mudrovať a poviem ako to robím ja.
Čítam všetko o výtvarnej tvorbe čo nájdem, pozerám obrazy, premýšľam a maľujem. Žijem na Muránskej planine v divočine. Stretávam sa s ľuďmi z hôr, z planiny, a preto som sa rozhodol, že aj moja tvorba musí byť taká, ako prostredie v ktorom žijem. Vymyslel som si cyklus Ľudia z planiny.
Za rok som namaľoval 40 obrazov. Najskôr to boli oleje, ale postupne som prešiel na akryl, pretože maľujem vo vrstvách a akryl mi vzhľadom na rýchle schnutie vyhovuje viac.
Našiel som svoju cestu, nikoho nekopírujem, nazývam ju insitnú, pretože nemám rád obmedzenia a pravidlá...insita, to je sloboda, reálnych ľudí a krajinu prispôsobujem svojim predstavám, nepotrebujem maľovať čistý realizmus, na to mám fotoaparát, či kameru.....
Najdôležitejšie je pre mňa to, že pri každom novom obraze, prežívam radosť a vzrušenie, cítim, že sa posúvam ďalej a že tá moja cesta mi dáva jasný smer....
Tak a to je asi tak všetko, čo som chcel napísať, nehodnoťte to, prosím, príliš prísne....maľovanie je radosť a malo by byť veľmi osobné.
Ak necháte vo svojom obraze kúsok zo seba...tak váš čas a práca má zmysel....
