"Zistil som, že nakresliť to, čo ľudské oko vidí je iba otázkou dobrého tréningu. Umenie je ale nakresliť to, čo ľudské oko nie je schopné vidieť." Marek Gáll

Marek Gáll

Ku kresleniu som sa nedostal náhodou. Ako malý chlapec som s úžasom pozoroval svoju mamu, keď si z dlhej chvíle “iba tak” kreslila na papier portréty známych hercov, ktoré sa nijako veľmi neodlišovali od pôvodnej fotografie. Sama hovorí, že nemá mimoriadny talent, iba dokáže nakresliť to, čo vidí, no ľuďom okolo nej tieto tvrdenia prišli viac, ako skromné.Sám som nikdy netušil, že by som niekedy niečo podobné dokázal.

Chodil som ešte len do škôlky, keď som prvý krát chytil do ruky ceruzku. Tri hodiny som bez pohnutia presedel pri babkinom okne a odkresľoval konár stromu, ktorý siahal takmer až do izby. Výsledok bol prekvapujúci nie len pre mňa, ale aj pre rodičov. Išlo mi to akosi “samé od seba” a tak som sa postupne zdokonaľoval v technikách kreslenia až kým som nedospel k poznaniu, že človek sa v tomto smere nikdy nenaučí všetko a nikdy si nemôže povedať, že túto tému úplne uzavrel…

Nemám žiadnu umeleckú školu, všetko čo viem som sa naučil samoštúdiom a metódou pokus – omyl, samozrejme so základom, ktorý som získal v detstve. Portréty pre ľudí som nekreslil hneď, začal som s nimi iba pred nedávnom, v roku 2008 po tom, ako som zistil, že je o ne mimoriadny záujem.

UKÁŽKY TVORBY